reklama

Nezobrali ma, pretože som Slovák

Ako sa morálny a právny suterén zišli na tom istom poschodí. Viete si predstaviť situáciu, že ani Vaše vedomosti, požiadavka na nízke platové podmienky či spoľahlivosť Vám nepomôžu pri získaní pracovného miesta? Od 1. marca 2013 navrhuje Ministerstvo spravodlivosti možnosť plošného zavedenia pozitívnej diskriminácie, a to okrem iného aj na základe rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj: intime-fraternite-tulle.com)

Morálny suterén

Pozrime sa, ako je pozitívna diskriminácia zavedená v antidiskriminačnom zákone dnes (§ 8a ods. 1):

„Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.“

Takto nastavená diskriminácia je do určitej miery pochopiteľná, pretože pod ňu spadajú napríklad ľudia na invalidnom vozíku, ľudia v pokročilom veku či tí najchudobnejší. Čo sa týka invalidov a starších ľudí, existuje tu objektívny faktor (postihnutie, plynutie času) ktorý oni nemôžu ovplyvniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo sociálnym a ekonomickým znevýhodnením je to už problematickejšie, avšak pod túto skupinu môže patriť akýkoľvek občan od Záhorskej Bystrice po Novú Sedlicu, pričom v zásade vieme určiť, kto chudobný je a kto nie. Dávam do pozornosti, že pozitívne diskriminovať môžu dnes v zmysle zákona orgány štátnej správy, čo sú napríklad ministerstvá, úrady práce či daňové úrady.

Teraz sa pozrime na to, čo navrhuje ministerstvo spravodlivosti v novele antidiskriminačného zákona:

„Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V dôvodovej správe sa jednak klamlivo uvádza, že to od nás vyžaduje smernica a farizejsky sa snaží upriamiť pozornosť len na pozitívnu diskrimináciu žien.

Pravdou je, že smernica tento typ pozitívnej diskriminácie umožňuje, ale neprikazuje ju prijať. O pozitívnej diskriminácii žien sa toho popísalo dosť, ale aj pri nej by platilo, že vieme určiť (i) kto ženou je a kto nie, (ii) vzťahovala by sa bez rozdielu na všetky ženy.

V podmienkach demokratického právneho štátu je však príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine slobodnou voľbou každého jednotlivca. Jednotlivec, ktorý si zvolí slovenskú národnosť, je podľa svojej slobodnej voľby Slovák a to, že ho iní ľudia považujú za Róma, Rusína alebo Laponca, pre jeho voľbu neznamená nič. V štáte, v ktorom nie sú ľudské práva len obyčajnou floskulou, je zakázané niekoho nútiť stať sa príslušníkom určitej skupiny a tým väčšmi by malo byť zakázané vytvárať podmienky pre to, aby k donúteniu dokázalo. To isté platí aj na tzv. etnický pôvod – možno v 19. storočí platilo, že niekto sa narodil ako príslušník určitej skupiny a celý život to nemohol zmeniť, no dnes žijeme v úplne inej dobe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prekvapuje ma použitý pojem „rasový pôvod“, pretože v súčasnosti je v tzv. vyspelých západných demokraciách pestovaný názor, že teória ľudských rás je prekonaná a existuje len jedna, ľudská rasa. Ak aj je ministerstvo presvedčené o tom, že teória prekonaná nie je, netuším, kto by na Slovensku pod tento pojem mohol spadať, pretože skoro všetci občania Slovenska (Slováci, Maďari, Rómovia, Rusíni, Česi atď.) majú jeden rasový pôvod (tzv indoeurópsky).

V neposlednom rade upriamim pozornosť na písmeno c) návrhu, podľa ktorého by pod režim pozitívnej diskriminácie spadal napríklad prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu či bývaniu. Zmena „orgánu štátnej správy“ na „orgán verejnej správy“ by znamenala, že diskriminovať by mohli aj napríklad vysoké školy, obce, mestá alebo profesijné komory a doplnenie právnických osôb to, že diskriminovať by mohli aj všetky firmy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako by pozitívna diskriminácia vyzerala v praxi

Predstavme si, že Lekárska fakulta UK na základe uvedeného prijme opatrenie, že minimálne 10 % študentov musia byť príslušníkmi menšiny X. Čo urobím ja ako záujemca o štúdium na fakulte? Rozhodnem sa, že budem príslušníkom tejto menšiny. Prídem na skúšky pre menšinu X. Tam sa však dozviem, že touto menšinou nie som. Voláte sa predsa Djordjevič, to nie je meno typické pre túto menšinu, nevyzeráte tak a ani Vaši rodičia k nej nepatria. Von!

Právny suterén

Čl. 12 odseky 2 a 3 Ústavy SR:

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

Nález Ústavného súdu SR (PL. ÚS 8/04-202):

V roku 2005 sa do antidiskriminačného zákona dostalo nasledovné ustanovenie:

„Na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom.

Ustanovenie bolo napadnuté vtedajším ministrom vnútra Danielom Lipšicom a nakoniec bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. Vo vzťahu k pozitívnej diskriminácii napr. sudca E. Barány uviedol:

„Národnosť je v Slovenskej republike vecou slobodného rozhodnutia človeka, a nie otázkou pôvodu. Realizácia napadnutého ustanovenia by vyžadovala evidenciu osôb podľa rasového a etnického pôvodu. Takáto evidencia je v právnom štáte neprípustná okrem anonymných štatistických zisťovaní. Podľa napadnutého ustanovenia by navyše nebola rozhodujúca deklarácia národnosti či „rasy“, ale rasový a národný pôvod. Vlastný pôvod je pre človeka danou a nemennou veličinou nezávislou od jeho rozhodnutia.

Ďalšie relevantné ustanovenia z nálezu:

„Je pravda, že okruh týchto adresátov osobitných vyrovnávacích opatrení by bol značne voľný a bližšie neurčiteľný. Táto okolnosť by nebola až natoľko významná, ak by sa súčasne neviazala na rasu alebo etnikum, čo je napokon jediným určujúcim kritériom pre adresátov týchto opatrení, a ako ukazuje záver uvedený pod bodom 24 časti III tohto rozhodnutia, ide o kritérium, ktoré je základom pre záver o rozpore napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 2 ústavy... Z čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj z jeho doterajšieho výkladu prijatého ústavným súdom, na ktorom treba zotrvať, vyplýva, že ústava zakazuje pozitívnu aj negatívnu diskrimináciu z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto článku, t. j. so zreteľom na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Preto prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení, inak všeobecne uznávaných legislatívnych techník na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom je v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy, a preto aj s čl. 12 ods. 1 ústavy.“.

Záver

Rozprava o novele antidiskriminačného zákona bude v parlamente prebiehať zajtra. Napriek tomu, že poslanci pri svojom sľube kladú ruku na Ústavu SR a zaväzujú sa ju dodržiavať, nerobím si ilúzie o tom, že väčšina z nich na ňu zvysoka nekašle. Zajtra však chcem vidieť, či na morálny a právny suterén v jednom upozorní aspoň niekto z tých dobre platených, tzv. slušných platforiem, álf, nových väčšín či obyčajných ľudí. A či sa aspoň niekomu nebude leniť vstať a podať vec na Ústavný súd...

Ak chcete, aby sa o tomto článku dozvedelo viac ľudí, môžete zaňho zahlasovať na vybrali.sme.sk.

Nemanja Djordjevič

Nemanja Djordjevič

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Nemanja, pochádzam z Vojvodiny zo Srbska. Otec je Srb a mamka Slovenka, osud ma privial na Slovensko. Donedávna som žil v Košiciach, dnes trávim väčšinu času v Bratislave, pretože tu študujem.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu